• Najnovšie informácie

          • Odkaz: ?

            • Rozjasali celú sálu

              Od nedele 3.mája 2015 do piatka 8.mája 2015 naša ZUŠ na Mierovej ulici hosťovala študentov a predagógov zo Stichting 
              Leerlingenfonds van de Regionale Muziekschool Veghel z Holandska. Počas ich pobytu u nás sme pre nich pripravili vystúpenie na koncertoch pre základné školy, stredné školy, spoločný koncert so žiakmi a pedagógmi našej ZUŠ v rámci koncertného cyklu Humenská hudobná jar a výlety v našom i ďalších regiónoch Slovenska.
              Akordeónový orchester The Javes a skupina bicích nástrojov Friss Beat 2 Beat na spoločnom koncerte v rámci HHJ dňa 6.5. 2015 roztlieskali preplnenú divadelnú sálu Domu kultúry v Humennom.

               

          • Akordeonistka Monika Trembuľáková zdvihla poslucháčov zo stoličiek

            • Akordeonistka Monika Trembuľáková zdvihla poslucháčov zo stoličiek

            • Akordeonistka Monika Trembuľáková sa s umeleckou školou rozlúčila koncertom. Absolventský recitál úspešnej žiačky pritiahol do koncertnej siene kaštieľa množstvo poslucháčov. Nechýbali vynikajúce výkony, standing ovations, nekonečný rad gratulantov i torta v podobe akordeónu.

              HUMENNÉ. Monika sa na koncerte predstavila ako skvelá sólová hráčka, ale aj ako súčasť dua a orchestra.

              Duo tvorila niekoľko rokov so spolužiačkou Denisou Behúnovou a so svojím bratom Tomášom. V akordeónovom orchestri školy Rondo dlho bola primáriusom.

              Koncertom Monika Trembuľáková končí 11-ročné výnimočne úspešné štúdium na Základnej umeleckej škole (ZUŠ) u učiteľky Jany Nemčíkovej.

              „Monika vždy tvrdo pracovala. Poriadne si vycvičila každý takt. Vyrástla technicky,“ chváli svoju žiačku učiteľka. Váži si u nej vytrvalosť a „nespokojnosť“.

              „Deti v tomto veku nerady odstraňujú technický problém opakovaným skúšaním. Je veľmi náročné cvičiť dva takty pol hodiny. Vyžaduje si to disciplínu a pevnú vôľu. Monika sa neuspokojí s tým, čo zahrá,“ dodáva.

              Skladby si vybrala sama

              Zo školy domov na obed a do zušky. Také boli neraz Monikine dni. „Hrala som aj tri hodiny denne. Dá sa stihnúť všetko, len si treba dobre rozvrhnúť čas,“ myslí si úspešná akordeonistka.

              „Nikdy si nedám jednotku. Som na seba veľmi prísna a mám rada výzvy. Aj džez som brala ako výzvu. Po minuloročnom koncerte talentov s Richardom Rikkonom si každý pamätal, že som „tá s doštičkou“. Na ňu som klopkala nohou. Keďže sú všade koberce, musela som si takto pomôcť, aby bolo klopkanie počuť,“ hovorí maturantka Monika.

              Na koncerte koberec nebol, a tak doštička ostala doma. Skladby do programu si zo svojho repertoáru vybrala Monika sama.

              Pri rozchode budú aj slzy

              V prvej časti koncertu sa predstavila ako sólistka, v druhej ako koncertný majster akordeónového orchestra Rondo, kde hrá od roku 2007. Od roku 2011 je členkou Slovenského národného orchestra Toccata, ktorý združuje študentov a pedagógov konzervatórií, vysokých škôl a ZUŠ. S orchestrom absolvovala koncerty na Slovensku, v Taliansku a Rakúsku. Pozvanie na koncert prijal aj dirigent orchestra Juraj Libera.

              Teraz ju čakajú maturita, prijímačky na vysokú školu do Brna, kde chce študovať matematiku a angličtinu a posledná súťaž v Snine. Monika i pani učiteľka priznávajú, že im obom bude pri rozchode ťažko.

              „Na konci roka bude slzavé údolie. S úspešným žiakom vždy akoby odchádzal kus zo mňa. Budeme jej stratu cítiť,“ uzatvára Jana Nemčíková.


              Čítajte viac:http://humenne.korzar.sme.sk/c/7768121/akordeonistka-monika-trembulakova-zdvihla-posluchacov-zo-stoliciek.html#ixzz3YOYq0GpF

          • Peter Franko: Nikomu nezazlievam, keď sa mu organová či vážna hudba nepáči

            • Peter Franko: Nikomu nezazlievam, keď sa mu organová či vážna hudba nepáči

            • Keď Udavčan Peter Franko pred rokmi ako malý chlapec počul v kine vo filme zvuk organu, vedel, že predurčí jeho ďalší život. Láska k majestátnemu nástroju a k hudbe určila jeho smerovanie. Hru na organe vyučuje v umeleckej škole už 36 rokov, hudbu aj z času na čas zloží. Zbiera rôzne predmety s hudobnými motívmi. Miluje prechádzky v prírode, hubárčenie a, samozrejme, hudbu, ktorá dala jeho životu zmysel. Stále je plný síl a invencie. „Som spokojný s tým, ako som sa pred rokmi rozhodol,“ hovorí.


              Prečo ste si vybrali organ?

              Raz ako malý chlapec, mal som asi sedem, osem rokov, som bol v kine. Vo filme som počul zvláštny nádherný zvuk. Bol to organ. Veľmi sa mi zapáčil. Odvtedy som hľadal možnosť, ako sa k nemu dostať. Neskôr som počul hrať organ aj v kostole. U nás v dedine bol skvelý učiteľ Jozef Sklenčár. Bol riaditeľom základnej školy. Vyštudoval organ v Spišskej Kapitule. Ujal sa ma a začal ma súkromne učiť hru na organe. Neobľuboval som prírodovedné a „číselné“ predmety, preto som sa rozhodol pre štúdium na konzervatóriu. Išli sme sa tam informovať. Dozvedel som sa, že musím mať absolvovaný klavír, a tak som ešte rok stihol súkromné hodiny klavíra u pani učiteľky Lendvajovej v  hudobnej škole. Pán Sklenčár ma pripravil na organ. Počas celého deviateho ročníka ma otec každú sobotu vozil na ďalšie súkromné hodiny do Košíc.

              Ale k organu ste sa dostali okľukou.

              Pán profesor Schreiber ma prijal na štúdium hry na klarinete. Veľmi som túžil po organe. Niekoľko hodín denne som cvičil na klavíri. Po dvoch rokoch ma profesor Sokol vzal do organovej triedy. Z organu som maturoval a potom neskôr, keď som už učil na umeleckej škole, som ukončil šesťročné štúdium organovej hry – absolutórium. Tak som vlastne ako jeden z mála študentov na konzervatóriu vyštudoval dva hlavné nástroje.

              Pamätáte sa na svoje učiteľské začiatky?

              V škole sme mali dvojmanuálové harmónium s pedálom. Škola vtedy sídlila v priestoroch kaštieľa. Na vyučovanie a oboznámenie sa s nástrojom harmónium postačovalo, ale na koncertné účely už nie. Hľadal som možnosť, kde by sme sa mohli verejne prezentovať. V roku 1995 som zašiel za vtedajším dekanom Stanislavom Stolárikom a poprosil som ho, či by sme mohli hrať a koncertovať na organe vo farskom kostole. Súhlasil. Odvtedy som začal vyučovať v kostole.

              V chrámových priestoroch ste aj koncertovali.

              Hneď v tom istom roku som usporiadal prvý organový koncert. Nasledovalo ešte ďalších desať verejných koncertov, na ktorých sa postupne vystriedalo dvanásť mojich žiakov. Na šiestich  som sa prezentoval autorsky a interpretačne  aj ja. Organové čísla boli spojené aj s inými hudobnými nástrojmi, s flautou, trúbkou, trombónom, husľami. Nechýbal spev, umelecký prednes. Koncerty boli zaujímavé a príťažlivé pre humenské publikum, ktoré ich vďačne prijalo.



              Čítajte viac: http://humenne.korzar.sme.sk/c/7751222/peter-franko-nikomu-nezazlievam-ked-sa-mu-organova-ci-vazna-hudba-nepaci.html#ixzz3YOY8iqYH

          • Popoludnie s folkórom

            • Popoludnie s folkórom

            • Detský folklórny súbor KOLOVRÁTOK a ľudová hudba ZUŠ sa 18.4.2015 zúčastnili regionálnej súťaže detských folklórnych súborov v Dlhom n/Cirochou, ktorú organizovalo Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom v spolupráci s OcÚ Dlhé nad Cirochou. Do súťaže sa okrem nás zapojili aj DFS Laborčan z Medzilaboriec, DFS Šiňava a DFS Kacerka zo Sniny.

              Zo 6 choreografii sme získali strieborné pásmo s názvom „POLKY ZO ŠARIŠA“, ktoré boli veľmi pozitívne hodnotené porotou.  

              Je  pre nás veľkým mínusom, že sa o tanec zaujíma veľmi málo chlapcov, inak by sme mali zlaté pásmo, čo mi na rozborovom seminári bolo zo strany poroty aj povedané.

              Spracovala: Ľubica Hodovancová 

               

          • Úspechy ZUŠkárov v Trenčíne

            • Úspechy ZUŠkárov v Trenčíne

            • ZUŠ Mierová 81 umožňuje žiakom výtvarného odboru zúčastňovať sa svojou tvorbou na mnohých výtvarných súťažiach.

              Od 1. do 30. apríla je v trenčianskej Mestskej veži sprístupnená výstava z celoslovenskej súťaže žiakov základných a stredných umeleckých škôl BIENÁLE FIGURÁLNEJ KRESBY A MAĽBY 2015, na ktorej zaznamenali úspech aj žiaci našej školy.

               Z triedy Mgr. Drahoslavy Zalaiovej  získala 1.miesto - Mia Kasaničová ( 1. kategória 6-8 rokov ) a 2.miesto – Maroš Hužička (2. kategória 9-11 rokov).

              Čestné uznanie bolo udelené v 2. kategórii Jakubovi Tuptovi z triedy PaedDr. Igora Hanáka.

              Kresba je základom výtvarného vyjadrovania a táto výtvarná súťaž upriamila pozornosť na kreslenie figúry v rôznom veku. Porota skonštatovala, že v najmladšej kategórii bola tvorba zaujímavá spontánnosťou, kreativitou a fantáziou. V strednej kategórii bolo badať určité racionálne videnie a dôraz na proporčné vzťahy. U najstarších žiakov ocenili najmä práce, ktoré pôsobili určitou emocionálnou výpoveďou.

              Účasť na súťažiach je dobrou inšpiráciou pre pedagógov a žiakov povzbudzuje v ich tvorivom snažení.

              Naša radosť je o to väčšia, že súťaže sa zúčastnilo 29 škôl zo Slovenska a prihlásených prác bolo 373.

               Maroš Hužička

               Mia Kasaničová 

          • Júlia Lichmanová

            • Júlia Lichmanová

            • Júlia Lichmanová

              - je žiačkou ZUŠ od roku 2007. Začínala hrou na husle ako 6-ročná v PŠ. Už v prvých začiatkoch som postrehla jej nadanie, cit pre hru na tento nástroj a výrazné muzikálne cítenie.

              V 2. ročníku začala vystupovať na koncertoch poriadaných našou školou a mestom.

              V roku 2013 sa zúčastnila Krajskej súťaže v Košiciach, kde získala strieborné pásmo. V r. 2014 sa zúčastnila Celoslovenskej súťaže v hre na husliach, kde získala strieborné pásmo.

              V školskom roku 2014/2015 sa zúčastnila Krajskej súťaže v hre na husliach v Košiciach, kde získala vo svojej kategórii z 9 súťažiacich ako jediná zlaté pásmo. Jej výkon bol ohodnotený ako najlepší.

              Julka účinkuje aj v ľudovom súbore školy, kde prevzala rolu primášky po starších žiačkach. V tomto roku vystúpi aj na koncerte Humenskej hudobnej jari, ktorý bude spoločne s hosťami z Holandska.

              Chcela by som vyjadriť poďakovanie aj jej rodičom, ktorí ju podporujú v tejto činnosti. Veľké poďakovanie ešte patrí p. uč. Márii Berešovej, korepetítorke, ktorá vo veľkej miere prispieva k jej úspešným vystúpeniam.

              Katarína Harvanová

          • Odkaz: ?

            • Venujte, prosím, 2% z Vašich daní našej škole.


              ĎAKUJEME