• História školy - 1. časť


        •                                                      

          Základná hudobná škola v Humennom bola zriadená 1. septembra 1957 a vznikla z potrieb širokej verejnosti v meste a na okolí a z podnetu verejných činiteľov. Za prvého riaditeľa školy bol menovaný Jozef Gros, ktorý vyučoval hru na husle. Učiteľský zbor tvorili 4 učitelia a výuka začala v pravom krídle tunajšieho kaštieľa. V roku 1959 bol založený prvý akordeónový súbor a viedol ho J. Vrábel. Obdobie 1957-1960 možno nazvať počiatočným obdobím v živote školy. Prelomovým rokom základného hudobného školstva bol školský rok 1961/62, keď sa z hudobných škôl po reorganizácii  stávajú ľudové školy umenia, ktoré združujú všetky umelecké odbory v organický  celok. Ich pôsobnosť sa stala rozsiahlejšou v porovnaní s pôvodnými hudobnými školami. K hudobnému odboru pribudli tanečný, výtvarný a literárno-dramatický odbor.   Zriadenie ľudových škôl umenia bol záslužný čin a možno ho označiť za ojedinelý vo svetovom školstve.

                     

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

          V roku 1962 do funkcie riaditeľa nastúpil po J. Grossovi absolvent konzervatória Michal  Kolcun, učiteľ hry na klarinet. Na škole pôsobil krátke obdobie a v školskom roku 1963/64 rozšíril školu zriadením tanečného odboru pod vedením M. Lysáka (PUĽS). Na škole vyučovalo už  13 pedagógov. Obohatenie učiteľského kolektívu umožnilo rozvíjať koncertnú činnosť žiakov v meste i po okolitých obciach. V tom čase na škole pôsobil akordeónový súbor a sláčikový súbor (M. Fecura, M. Michalovčík).

                      V roku 1964 nastúpil na uvoľnené miesto riaditeľa Štefan Polovka starší, ktorý predtým pôsobil ako violončelista vo Vojenskom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Pod jeho vedením sa začína nový školský rok 1964/65. Dva mesiace pred jeho ukončením  sa škola sťahuje do nových priestorov, do bývalých súkromných bytov na Gottvaldovej ul. č. 13 (dnes Námestie slobody – Penzión Albína).

                      Priestorová situácia sa tým ešte zhoršuje, nedá sa  zabezpečiť súborová hra a je obmedzená koncertná činnosť. Aj napriek tomu sa zriaďuje výtvarný odbor /1.4.1965/, ktorý vedie J. Dacej absolvent Pedagogického inštitútu v Prešove. Naša ĽŠU v spolupráci so ZDŠ na sídlisku II. založila spoločný spevácky zbor /1967/, ktorý viedol V. Kristian (hlas. poradca Š.Polovka ml.).  Učitelia sa aktívne zapájali do hudobného života v meste a okrese účinkovali vo folklórnych súboroch Verchovina v Medzilaborciach, Beskyd v Stakčíne a neskôr v Speváckom zbore humenských učiteľov. Aktívne pracovali v Kruhu priateľov hudby pri Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Humennom  a boli nápomocní pri organizovaní kultúrnych podujatí v našom meste.

                      V školskom roku  1969/70 bol do funkcie riaditeľa školy vymenovaný Štefan Polovka mladší.  Školský rok 1970/71 bol v histórii školy jeden z najkrajších. ĽŠU sa po piatich rokoch vracia do kaštieľa. Dostali sme  k dispozícii krásne vybavené učebne, koncertnú sálu, tanečnú sálu so sprchami, kvalitné vybavenie novým inventárom. Pri príležitosti XV. Humenskej hudobnej jari a letného sústredenia Hudobnej mládeže Slovenska v Humennom riaditeľ Slovenskej filharmónie L. Mokrý povedal: „Vďaka veľkému porozumeniu a podpore zo  strany vedenia ĽŠU boli tejto hudobnej akcii k dispozícii priestory azda najkrajšieho hudobného učilišťa v celej ČSSR“.          

          Viacerí absolventi školy pôsobia v rôznych mestách našej vlasti a v zahraničí ako pedagógovia, členovia orchestrov a organizátori hudobného života. Z absolventov našej školy v 70. a 80. rokoch vyrástlo veľa vynikajúcich hudobníkov – klavirista Tomáš Nemec, akordeónista Valerián Tokár, huslista Vladimír Tokár, hráč na lesný roh Eduard Mikulaško,  hráč na tubu Nikolaj Kanišák, pozaunisti Ján Hrubovčák a  Albert Hrubovčák, violončelista Peter Krivda, skladatelia – Peter Breiner a Ľubica  Solomon-Čekovská , dirigent Adrián Harvan a ďalší, všetci absolventi vysokej školy múzických umení.

                      V oblasti výtvarného umenia úspešne pracujú absolventi vysokej školy výtvarných umení, sochár a pedagóg  Jaroslav Drotár, výtvarník Anton Gabrík, v oblasti dabingu Judita Bilá, v médiách Erika Kresťanková (obe absolventky herectva  na VŠMU), ako vynikajúci pedagógovia Pavol Hudák ( absolvent réžie na VŠMU). Aj ďalší naši absolventi, ktorí síce neabsolvovali na vysokých školách umelecké odbory, vyrástli z našich základov na významné osobnosti, pôsobia ako vysokoškolskí pedagógovia – napr. Tatiana Kanišáková a Soňa Pariláková na Prešovskej univerzite. V mediálnej oblasti sa stala známou Lenka Hriadeľová. Ťažiskom našej výchovno-vzdelávacej práce bola výchova budúcich aktívnych amatérov, návštevníkov koncertov, výstav, divadiel, propagátorov umenia a organizátorov hudobného života. Dominujúcou úlohou v tom čase bolo zintenzívniť činnosť v miestnom prostredí. Preto sme sústredili pozornosť na skvalitňovanie orchestrálnej a súborovej hry, ale aj na zriaďovanie nových  kolektívov s netradičným nástrojovým obsadením. Postupne sme otvárali štúdium predmetov sólový spev, zobcová flauta, cimbal, organ, saxofón, fagot a ďalšie. Popri existujúcom akordeónovom súbore /1959/, speváckom zbore /1967/, sláčikovom súbore, postupne vzniká dychový orchester (1970 – J. Račko dir), ľudový súbor (1980 – M. Dzijak), gitarový súbor (1982 p. Franko, J. Kolesár), komorný spevácky zbor (1984 – A. Kolesárová) súbor zborových fláut (1985 – S. Hanuščák), akordeónový súbor mladších žiakov (J. Nemčíková). Vystúpenia a reprezentáciu školy posilnil vznik detského divadelného súboru  Divadielko 3xH ( 1977  - E. Jacevičová) a divadla poézie Kontakt  ( 1989 – E. Jacevičová ). 

                      Vďaka príchodu nových učiteľov sme vybudovali 60-členný dychový orchester, ktorý  sa v školskom  roku 1979/80 stal celoslovenským víťazom súťaže ĽŠU v Banskej Bystrici /dir. J.Harvan/. Vzrast umeleckej úrovne súborov a orchestrov bol výsledkom kvalitnej individuálnej výuky. V školskom roku 1976/77 spevácky zbor pod vedením K.Kolšovskej získal na celoslovenskej súťaži v Nových Zámkoch  2. miesto. 1979/80 akordeónové kvinteto /D. Polovková, T. Radváková, D .Nemčíková, G. Zavacká, A. Židov/ - l. miesto na celoslovenskej súťaži ĽŠU v Poprade ( M. Nemčíková).  1984/85 – ľudový orchester (M. Dzijak) - 1. miesto na krajskej súťaži vo Svidníku. 1985/86 – akordeónové kvarteto (T. Vašková, R. Fabiniová, M. Surgent, S. Kočiš) - 1. miesto na celoslovenskej súťaži ĽŠU v Poprade ( J. a M. Nemčíkové). V školskom roku 1985/86 – komorný spevácky zbor (A.Kolesárová) získal l. miesto na krajskej súťaži ĽŠU v Humennom. Školský rok 1979/80 – detský divadelný súbor (Ľ.Feldek:Snehulienka) -   2. miesto celoslovenská súťaž literárno- dramatických odborov v Bratislave (Eva Jacevičová). Školský rok 1982/83 – detský divadelný súbor (E. Bunganičová, J. Cerulová, R. Karandyšovská, Ľ.Cholujová, M. Leferovičová) - 2. miesto na celoslovenskej súťaži literárno-dratických odborov v Bratislave ( Eva  Jacevičová) a mnoho ďalších.

                      Vynikajúce výsledky na súťažiach Východoslovenského kraja a Slovenska dosiahli sólisti a duá v akordeónovej hre, dychových nástrojov, speváckom, sláčikovom, klavírnom, gitarovom oddelení, v prednesoch poézie a prózy v literárnej tvorbe, v maľbe, grafike a tanci. Tieto výsledky sú zverejnené v publikáciách vydaných pri príležitosti 15-teho, 20-teho a 30-teho výročia školy. 

                      Vo výtvarnom odbore zo začiatku prevládala  výuka predmetov kresba, maľba a grafika. Keď sme inštalovali keramickú pec a fotokomoru v priestoroch na ul. Štúrovej, začali sa žiaci venovať aj modelovaniu, tvarovaniu a fotografickej tvorbe. Svoje práce pravidelne vystavovali v meste, v patronátnych závodoch a družobných školách v Třebíči a v Sanoku. Ďalej vystavovali mladí výtvarníci svoje práce v Egypte, Juhoslávii, Taliansku, Francúzsku, Mexiku, Indonézii, NSR, NDR, Maďarsku, Bulharsku, Belgicku a na Kube. Najväčšie ocenenie získali v Dendermonde v Belgicku, Berlíne v NDR a na medzinárodnej súťaži Bienále fantázii v Martine. Pri príprave žiakov boli úspešní pedagógovia J. Dacej, B. Jurušová-Miškovičová, A. Račko, R. Klikušovský a ďalší.

                      Literárno-dramatický odbor bol zriadený ako štvrtý v roku 1970 a jeho prvými externými učiteľmi boli P. Hrabovský a M. Franko. Aj keď počtom žiakov bol to malý odbor, na verejnosti vyvíjal značnú aktivitu. V roku 1977 nastúpila do školy prvá interná učiteľka PhDr. E. Dosedlová-Jacevičová, absolventka FF UPJŠ v Prešove. Postupne sa rozširovali počty žiakov a vybudovali základné učebné pomôcky. V nasledujúcom roku  sa literárno-dramatický odbor predstavil verejnosti humoreskou v štyroch obrazoch podľa prózy Ľ. Feldeka  Zelené jelene a Rozprávkou o veľkom samovare. Literárno-dramatický odbor dosiahol výborné výsledky na súťažiach ĽŠU a zaradil sa medzi popredné odbory na Slovensku. Na celoslovenských kolách Hviezdoslavovho Kubína sa predstavili viacerí recitátori a divadlo poézie tu získalo zvláštnu cenu poroty. Na celoslovenských súťažiach literárnej tvorby Literárny Kežmarok sa žiaci pravidelne umiestňovali na popredných miestach, ich vlastné básne boli uverejnené v knihe Ahoj, svet. Činnosť literárno-dramatického odboru  bola spropagovaná v Československej televízii, vo viacerých rozhlasových reláciách a časopisoch.

                      Tanečný odbor prvé úspechy zaznamenal pod vedením M. Slivoviča. V nasledujúcich rokoch sa učitelia často striedali a pretrvávali problémy so stabilizáciou kvalifikovaných pedagógov. Aj napriek tomu tanečný odbor sa úspešne zapájal do súťaží vypísaných ministerstvom školstva . Na krajskej súťaži ĽŠU pod vedením L. Havassyovej a J. Aľušíkovej získal v disciplínach moderný tanec a hudobno-pohybová rytmika druhé a tretie miesto. Aj ďalšie roky sa niesli v znamení častých zmien vo vedení tanečného odboru. Tanečný odbor viedli: V. Marcinská , A. Hrubovská a Z. Janovická. Stabilitu do tanečného odboru vniesla od roku1987 Ľubica Hodovancová. Svoje choreografické skúsenosti mohla hneď po nástupe ukázať na krajskej súťaži vo Valalikoch pri Košiciach. Od roku 1985 žiaci tanečného odboru  tvoria súčasť ľudového súboru.

                      K obohateniu kultúrneho života v našom meste prispeli aj krajské a celoslovenské súťaže ĽŠU. Od roku 1974 boli sme organizátormi štyroch krajských (1974, 1977, 1980, 1986) a troch celoslovenských súťaží (1975, 1978, 1979) Všetky podujatia mali náležitú organizačnú, spoločenskú i umeleckú úroveň. Vrcholom každej súťaže boli koncerty víťazov, medzi ktorými nechýbali ani súťažiaci z našej ĽŠU. V roku 1972 sme nadviazali družobné styky s ĽŠU v českom Třebiči   a s  Hudobnou školou v poľskom Sanoku. Priateľské vzťahy medzi školami sa rozvíjali výmenou metodických materiálov, vzájomnou návštevou učiteľských a žiackych kolektívov a koncertnou činnosťou. Uskutočnili sme vzájomné výmeny v odborných porotách na okresných a krajských súťažiach ĽŠU a tiež výmenné výtvarné výstavy. Boli to veľmi dojemné stretnutia, ktoré vyvrcholili koncertom družby.