• GENERAČNÉ MOSTY V UMENÍ OBNOVILI PO DLHŠEJ PRESTÁVKE

          • GENERAČNÉ MOSTY V UMENÍ OBNOVILI PO DLHŠEJ PRESTÁVKE

            Hrali, spievali, recitovali a maľovali celé rodiny


            HUMENNÉ - Kokteil hudby, spevu, literárno-dramatického i výtvarného umenia namiešali súčasní žiaci umeleckej školy i jej absolventi spoločne so svojimi rodičmi i prarodičmi. Niektoré rodiny zapojili do tohto tvorivého umeleckého projektu dokonca až 3 generácie.

            Obnovenou tradíciou humenskej ZUŠ na Mierovej ulici je vystúpenie rodín venujúcich sa umeniu, ktorých deti sú žiakmi školy. „Generačné mosty v umení“ znova postavili mladí i starší umelci po 8 ročnej prestávke a sú pripravení už nikdy ich nezbúrať.             
             






            Hlavnou myšlienkou úspešnej série Koncertu rodiny bola aj napriek veľkej zaneprázdnenosti rodičov snaha podnietiť ich k nájdeniu si času na spoločne strávené
            umelecké chvíle so svojimi deťmi. "Nápad ako viac prehĺbiť spoluprácu medzi rodičmia školou, odsunúť do úzadia prílišný nezáujem rodičov o školu a ich deti vzišiel od samotných učiteľov, ktorí túto skutočnosť začali priveľmi pociťovať. Nebolo jednoduché presvedčiť rodičov so základným hudobným vzdelaním k spoločnému naštudovaniu skladieb, ktoré mali predviesť so svojimi deťmi na verejnom koncerte, ale podarilo sa," hovorí jedna z organizátorov, Jana Dobrančinová.

             














            Návrat k tradícii po 8 rokoch
            "História takýchto stretnutí rodín sa začala písať v r. 1999. Autorkami tejto myšlienky boli učiteľky školy Mgr. J. Dobrančinová a N.Havriľáková-Spišáková. Odchodom zo školy p. Spišákovej sa tieto vystúpenia rodín prerušili a veľmi sa teším, že v tomto školskom roku toto zaujímavé podujatie znova obnovujeme," povedala Daniela Polovková, poverená riaditeľka ZUŠ na Mierovej ulici v Humennom.
            Aktívne učiteľky priznali, že s touto myšlienkou predstúpili pred svojich žiakov s malou dušičkou, v nie najvhodnejšom čase, keď sa už odpočítavajú posledné dni školského roka, sa im však napokon podarilo zorganizovať neuveriteľných 27 rodín, ktoré boli ochotné prezentovať svoje umelecké nadanie pred publikom.

             






            Chýbal len tanec
            Zastúpené boli 3 zo 4 odborov, ktoré sa v škole vyučujú. Svoje umelecké cítenie pretavili do výtvarných dielok 3 generácie rodiny Haburajovej, ktoré  zdobili steny koncertnej sály. Najviac bolo hudobníkov a spevákov, mama alebo otec s jedným, alebo dokonca viacerými deťmi  (rodina Geročova, Vasilkova, Hančarova, Bobikova, Škubova, Porvažnikova, Sucha, Riskalčikova, Bačikova, Jasikova, Lichmanova, Čisľakova, Jalčákova, Vasilcova, Havriškova a Pipákova, Mergova, Blichova).
            Hosťami koncertu boli Jeňovci, rodina, v ktorej hrajú všetci. Na toto pódium sa vrátili pod hlavičkou ZUŠ-ky po viac ako desiatich rokoch. Hrali a spievali ľudovky, jazz i vlasnú tvorbu rodičia a 4 dospelé deti. Nakoniec sa k mikrofónu postavila aj vnučka.
            Z iného súdka je príbeh otca a dcéry Klimikových. Kvôli tomuto koncertu sa otec, ktorý sa hudbe nikdy nevenoval, začal učiť hrať na keyboard. Absolvoval niekoľko vyučovacích hodín u učiteľky svojej dcéry, aby potom jednoduchou skladbou roztlieskal hľadisko a vyslúžil si jeho uznanie.
            S hovoreným slovom sa popasovali rodiny Ondiskova, Kráľovska, Vinclérova, Styrčákova, Chalachanova a Kucerova.  
             
















            Všetci účinkujúci konzultovali svoje vystúpenia s vyučujúcimi svojich ratolestí, ktorí im boli v priebehu príprav k dispozícii. "Možno je aj na škodu, že diváci nevidia to, čo dnešným vystúpeniam predchádzalo. Tá neuveriteľná rodinná súdržnosť a láska, ktorú bolo cítiť pri prípravách. Toto je praktický dôkaz toho, ako umenie spája a pomáha rozvíjať vzájomné vzťahy. To vedia len oni sami a my, učitelia," myslí si                    J. Dobrančinová.
             
            Viac na: http://www.humencanonline.sk/sk/aktualne/kultura/generacne-mosty-v-umeni-obnovili-po-dlhsej-prestavke/
        • Interpretačného seminára organového oddelenia
          • Interpretačného seminára organového oddelenia

          •  

            2. 6. 2015  som sa so žiačkou Dominikou Štofejovou zúčastnil „Interpretačného seminára organového oddelenia“ na Konzervatóriu v Košiciach. V prvej časti seminára predviedli svoje organové umenie štyria žiaci organového oddelenia košického Konzervatória - z toho dvaja boli bývalí žiaci našej Zušky - môj žiak Ján Fic a Daniela Demková z triedy uč.
            E. Bališinovej. V druhej časti seminára vystúpila naša žiačka Dominika Štofejová, kde pod odborným vedením pedagogičky organovej hry Emílie Dzemjanovej v tvorivej dielni pod názvom: “Interpretácia, artikulácia, frázovanie a registrácia organových skladieb” predviedla skladby barokovej a súčasnej organovej literatúry. Otvorená hodina sa niesla v tvorivom a inšpiratívnom duchu. Cenné rady sa nám zídu - zvlášť pred blížiacou sa celoštátnou súťažou mladých organistov v Námestove.


            Pedagóg organovej hry Peter Franko.

             

          • Naši divadelníci pózovali fotografom na Jasenovskom hrade

          • Naši divadelníci pózovali fotografom na Jasenovskom hrade

             

                        Žiaci literárno-dramatického odboru prijali ponuku amatérskych fotografov a strávili s nimi príjemný tvorivý deň. 

            Annamária Bajcurová,  Bianka Struňáková, Mária Havrišková a Gustáv Urban,

             všetci z divadelného súboru ALFA  a z najstaršieho ročníka literárno-dramatického

            odboru, vytvárali v hradných zákutiach pohybové etudy a improvizácie pre viac ako

             desiatku fotografických objektívov.

            Niektoré etudy pripravili na vyučovaní predmetu práca v súbore  pod vedením svojej pedagogičky PhDr. Evy Jacevičovej, iné improvizovali priamo podľa želania fotografov a ich odborných lektorov. 

            Fotografi a divadelníci tvorili spoločne na Jasenovskom hrade v medzinárodnej  tvorivej dielni v rámci projektu: H-Kreak(t)ivity ( humenské kreatívne aktivity), ktorý organizovalo  Vihorlatské osvetové stredisko prostredníctvom Mgr. Márie Miškovej.

            Tvorivá dielňa sa uskutočnila na Jasenovskom hrade dňa 20. septembra 2014, jej výsledky - umelecké fotografie sú prezentované na výstave v priestoroch Vihorlatského osvetového strediska od 20.mája do 30. júna 2015. 

            Naša spoluúčasť na zaujímavom projekte bola zdokumentovaná aj v nádhernom katalógu k výstave:

          • Divadelný súbor ALFA v Prešove na krajskej súťaži zvíťazil

          • Divadelný súbor ALFA v Prešove na krajskej súťaži zvíťazil

                        Divadelný súbor ALFA pripravil v tomto roku do súťaže polhodinovú inscenáciu, v ktorej účinkovali desiati najstarší žiaci literárno-dramatického odboru. Do krajského kola postupovej súťaže divadiel poézie, ktorá je súčasťou  Hviezdoslavho Kubína sa súbor mohol dostať len na základe odporúčania regionálnej výberovej poroty.

             

             

            Súťažilo sa v atraktívnych priestoroch prešovského Divadla Jonáša Záborského v Prešove – na jeho experimentálnej scéne na mínus druhom poschodí. Profesionálne divadelné priestory členov súboru očarili, ich predstavenie zase očarilo porotu. Porota vyzdvihla disponovanosť súboru vo všetkých vyjadrovacích zložkách – ocenila prácu so znakom a metaforou, prácu s kontrastom, výrazovú čistotu štylizácie, rečové i pohybové  schopnosti členov súboru. Ocenila výber témy, jej vyjadrenie do hĺbky a jej tvorivé rozvinutie v premyslenej kompozícii. Rovnako vyzdvihla porota aj klavírny sprievod a spev, ktoré citlivo

            dotvorili atmosféru výstupov.

             

             

              Inscenácia vznikla z literárneho podkladu. Hlavným inšpiračným zdrojom bola kratučká poviedka Daniela Heviera O investičnom fonde Spomienka -  krutá predstava manipulácie s ľuďmi a biznis investičného fondu s vykupovaním spomienok od ľudí. V tvorbe pokračoval celý kolektív, zapojil do hry aj svoje vlastné autentické spomienky, aj predstavy o tom ako v našom svete dochádza k manipulácii s našimi názormi, keď nás na každom kroku atakujú telefonáty a ponúkajú takzvané výhodné investovania a nákupy.

             

             

            Do inscenácie súbor zaradil ešte verše D. Heviera a D. Hivešovej-Šilanovej, je v nej hevierovská hravosť, ale aj  odsúdenie  civilizačnej choroby, ktorou je zhon, túžba vlastniť, žiť na úkor druhého.

             

            Vzniklo kolektívne dielo pod režijným a pedagogický vedením PhDr. Evy Jacevičovej, s hudobnou spoluprácou Mgr. Kataríny Rondzikovej.

             

             

             

            Divadelný súbor ALFA v zložení Annamária Bajcurová, Jozef Buhaj, Nina Dúcová, Anna Gondová, Jana Harmanová, Mária Havrišková, Radka Karnajová, Daniel Prč, Nikola Tkáčová a Gustík Urban  postúpil so svojou inscenáciou Investičný fond Spomienka na celoštátnu súťaž do Dolného Kubína.

             

             

             

             

             

          • ZUŠ-KA VYRAĎOVALA ABSOLVENTOV

          • Z dôvodu zmien učebných plánov ich bolo len 38

             

            HUMENNÉ - Humenská štátna Základná umelecká škola slávnostne vyradila zo svojich radov absolventov. Táto slávnosť patrí k dlhoročným tradíciám školy a aj keď ich bolo v tomto roku z objektívnych príčin menej, ako inokedy, tradíciu neporušili.

             

            Slávnostná výstava absolventov výtvarného odboru školy a následná slávnosť vyradenia všetkých absolventov spojená s koncertom. Takto sa mladí umelci rozlúčili so svojou školou, ktorá formovala a rozvýjala ich talent niekoľko dlhých rokov.

             

            Tradícia bohatá, súčasnosť ...
            Základná hudobná škola v Humennom bola zriadená 1. septembra 1957 a vznikla z potrieb širokej verejnosti v meste a na okolí a z podnetu verejných činiteľov. Za prvého riaditeľa školy bol menovaný Jozef Gros, ktorý vyučoval hru na husle. Učiteľský zbor tvorili 4 učitelia a výuka začala v pravom krídle tunajšieho kaštieľa. 
            Aktuálne má škola 783 žiakov, okrem humenského z ďalších 5 okresov. Vyučuje tu 33 učiteľov v 4 odboroch – výtvarný, hudobný, tanečný a literárno-dramatický.

            Kým po minulé roky bývalo absolventov okolo 100, v tomto školskom roku, z dôvodu zmien učebných plánov, ich bolo len 38.
            "V roku 2008 Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR vydalo v rámci dvojúrovňového systému riadenia ZUŠ Štátny vzdelávací program ZUŠ, ktorého súčasťou sú aj Učebné plány ZUŠ. Podľa týchto plánov štúdium v primárnom stupni vzdelávania trvá 8 rokov (predtým 7 rokov), preto v tomto šk. roku máme len zopár absolventov v tomto stupni. Ďalší žiaci sú absolventmi druhého stupňa," vysvetľuje Daniela Polovková, poverená riaditeľka ZUŠ na Mierovej ulici v Humennom.









            V súvislosti s týmito zmenami je v tomto školskom roku 13 absolventov v hudobnom odbore, 2 absolventky v tanečnom odbore,     23 – vo výtvarnom odbore. Z už spomínaného dôvodu v tomto školskom roku absolventov literárno-dramatického odboru na tejto škole nemajú.

            Výtvarníci sa rozlúčili výstavou, hudobníci koncertom
            Absolventi navštevovali daný odbor 8 – 14 rokov. V DK dnes vystavujú svoje najlepšie práce."Umenie podáva človeku pomocnú ruku v ťažkých chvíľach, poskytuje mu barličku o ktorú sa môže oprieť, je pre neho bútľavou vŕbou, ale dáva mu aj krídla. Títo mladí výtvarníci našli kľúč riešenia problémov v tvorivosti," povedala výtvarníčka a učiteľka Drahoslava Zalaiová.

            Za všetkých absolventov sa rodičom i učiteľom poďakovala jedna z nich, Monika Trembuľáková. Svojim spolužiakom odkázala : "Aj keď opustíme brány tejto školy, neprestávajme maľovať, tancovať, hrať, tvoriť. Nebuďme so sebou spokojní, choďme do hĺbky, nikdy totiž nevieme, koľkým ľuďom svojim umením zmeníme život."

             

            Menný zoznam absolventov ZUŠ v šk. roku 2014/2015
                                                                   

            HUDOBNÝ ODBOR - I. stupeň

            Klavír : Nicole Valíková                          
            Husle : Viliam Mocák                         

            HUDOBNÝ ODBOR - II. stupeň

            Klavír : Otília Otavková, Dominika Karchová               
            Keyboard : Simona Sijková, Dajana Mergová, Peter Karoľ
            Akordeón : Michal Sopiak, Denisa Behúnová, Monika Trembuľáková, Kristína Belcáková                        
            Husle : Antónia Jalčáková   
            Gitara : Angelika Mergová                       

            TANEČNÝ ODBOR - I. stupeň
            Kristína Sivá                        

            TANEČNÝ ODBOR - II. stupeň
            Terézia Gulyásová   

            VÝTVARNÝ ODBOR - I. stupeň
            Alžbeta Barančíková, Kristína Bertová, Jozef Čabala, Cecília Hardíková, Terézia Kočanová, Nikola Barabášová, Sára Feškaničová, Sára Hoľková, Daniela Korekáčová,
            Ján Melich, Lenka Mihaličová, Roman Mihaľov, Adam Parnica, Dávid Reby, Adela Šalatová

            VÝTVARNÝ ODBOR - II. stupeň
            Sofia Bankovová, Simona Čupáková, Andrea Džuganová, Katarína Gabániová, Monika Mikulová, Ráchel Reháneková, Antónia Jalčáková, Simona Maturkaničová


            Čítajte viac na: http://www.humencanonline.sk/sk/aktualne/kultura/zus-ka-vyradovala-absolventov/

          • Rozjasali celú sálu

            Od nedele 3.mája 2015 do piatka 8.mája 2015 naša ZUŠ na Mierovej ulici hosťovala študentov a predagógov zo Stichting 
            Leerlingenfonds van de Regionale Muziekschool Veghel z Holandska. Počas ich pobytu u nás sme pre nich pripravili vystúpenie na koncertoch pre základné školy, stredné školy, spoločný koncert so žiakmi a pedagógmi našej ZUŠ v rámci koncertného cyklu Humenská hudobná jar a výlety v našom i ďalších regiónoch Slovenska.
            Akordeónový orchester The Javes a skupina bicích nástrojov Friss Beat 2 Beat na spoločnom koncerte v rámci HHJ dňa 6.5. 2015 roztlieskali preplnenú divadelnú sálu Domu kultúry v Humennom.

             

        • Akordeonistka Monika Trembuľáková zdvihla poslucháčov zo stoličiek
          • Akordeonistka Monika Trembuľáková zdvihla poslucháčov zo stoličiek

          • Akordeonistka Monika Trembuľáková sa s umeleckou školou rozlúčila koncertom. Absolventský recitál úspešnej žiačky pritiahol do koncertnej siene kaštieľa množstvo poslucháčov. Nechýbali vynikajúce výkony, standing ovations, nekonečný rad gratulantov i torta v podobe akordeónu.

            HUMENNÉ. Monika sa na koncerte predstavila ako skvelá sólová hráčka, ale aj ako súčasť dua a orchestra.

            Duo tvorila niekoľko rokov so spolužiačkou Denisou Behúnovou a so svojím bratom Tomášom. V akordeónovom orchestri školy Rondo dlho bola primáriusom.

            Koncertom Monika Trembuľáková končí 11-ročné výnimočne úspešné štúdium na Základnej umeleckej škole (ZUŠ) u učiteľky Jany Nemčíkovej.

            „Monika vždy tvrdo pracovala. Poriadne si vycvičila každý takt. Vyrástla technicky,“ chváli svoju žiačku učiteľka. Váži si u nej vytrvalosť a „nespokojnosť“.

            „Deti v tomto veku nerady odstraňujú technický problém opakovaným skúšaním. Je veľmi náročné cvičiť dva takty pol hodiny. Vyžaduje si to disciplínu a pevnú vôľu. Monika sa neuspokojí s tým, čo zahrá,“ dodáva.

            Skladby si vybrala sama

            Zo školy domov na obed a do zušky. Také boli neraz Monikine dni. „Hrala som aj tri hodiny denne. Dá sa stihnúť všetko, len si treba dobre rozvrhnúť čas,“ myslí si úspešná akordeonistka.

            „Nikdy si nedám jednotku. Som na seba veľmi prísna a mám rada výzvy. Aj džez som brala ako výzvu. Po minuloročnom koncerte talentov s Richardom Rikkonom si každý pamätal, že som „tá s doštičkou“. Na ňu som klopkala nohou. Keďže sú všade koberce, musela som si takto pomôcť, aby bolo klopkanie počuť,“ hovorí maturantka Monika.

            Na koncerte koberec nebol, a tak doštička ostala doma. Skladby do programu si zo svojho repertoáru vybrala Monika sama.

            Pri rozchode budú aj slzy

            V prvej časti koncertu sa predstavila ako sólistka, v druhej ako koncertný majster akordeónového orchestra Rondo, kde hrá od roku 2007. Od roku 2011 je členkou Slovenského národného orchestra Toccata, ktorý združuje študentov a pedagógov konzervatórií, vysokých škôl a ZUŠ. S orchestrom absolvovala koncerty na Slovensku, v Taliansku a Rakúsku. Pozvanie na koncert prijal aj dirigent orchestra Juraj Libera.

            Teraz ju čakajú maturita, prijímačky na vysokú školu do Brna, kde chce študovať matematiku a angličtinu a posledná súťaž v Snine. Monika i pani učiteľka priznávajú, že im obom bude pri rozchode ťažko.

            „Na konci roka bude slzavé údolie. S úspešným žiakom vždy akoby odchádzal kus zo mňa. Budeme jej stratu cítiť,“ uzatvára Jana Nemčíková.


            Čítajte viac:http://humenne.korzar.sme.sk/c/7768121/akordeonistka-monika-trembulakova-zdvihla-posluchacov-zo-stoliciek.html#ixzz3YOYq0GpF

        • Peter Franko: Nikomu nezazlievam, keď sa mu organová či vážna hudba nepáči
          • Peter Franko: Nikomu nezazlievam, keď sa mu organová či vážna hudba nepáči

          • Keď Udavčan Peter Franko pred rokmi ako malý chlapec počul v kine vo filme zvuk organu, vedel, že predurčí jeho ďalší život. Láska k majestátnemu nástroju a k hudbe určila jeho smerovanie. Hru na organe vyučuje v umeleckej škole už 36 rokov, hudbu aj z času na čas zloží. Zbiera rôzne predmety s hudobnými motívmi. Miluje prechádzky v prírode, hubárčenie a, samozrejme, hudbu, ktorá dala jeho životu zmysel. Stále je plný síl a invencie. „Som spokojný s tým, ako som sa pred rokmi rozhodol,“ hovorí.


            Prečo ste si vybrali organ?

            Raz ako malý chlapec, mal som asi sedem, osem rokov, som bol v kine. Vo filme som počul zvláštny nádherný zvuk. Bol to organ. Veľmi sa mi zapáčil. Odvtedy som hľadal možnosť, ako sa k nemu dostať. Neskôr som počul hrať organ aj v kostole. U nás v dedine bol skvelý učiteľ Jozef Sklenčár. Bol riaditeľom základnej školy. Vyštudoval organ v Spišskej Kapitule. Ujal sa ma a začal ma súkromne učiť hru na organe. Neobľuboval som prírodovedné a „číselné“ predmety, preto som sa rozhodol pre štúdium na konzervatóriu. Išli sme sa tam informovať. Dozvedel som sa, že musím mať absolvovaný klavír, a tak som ešte rok stihol súkromné hodiny klavíra u pani učiteľky Lendvajovej v  hudobnej škole. Pán Sklenčár ma pripravil na organ. Počas celého deviateho ročníka ma otec každú sobotu vozil na ďalšie súkromné hodiny do Košíc.

            Ale k organu ste sa dostali okľukou.

            Pán profesor Schreiber ma prijal na štúdium hry na klarinete. Veľmi som túžil po organe. Niekoľko hodín denne som cvičil na klavíri. Po dvoch rokoch ma profesor Sokol vzal do organovej triedy. Z organu som maturoval a potom neskôr, keď som už učil na umeleckej škole, som ukončil šesťročné štúdium organovej hry – absolutórium. Tak som vlastne ako jeden z mála študentov na konzervatóriu vyštudoval dva hlavné nástroje.

            Pamätáte sa na svoje učiteľské začiatky?

            V škole sme mali dvojmanuálové harmónium s pedálom. Škola vtedy sídlila v priestoroch kaštieľa. Na vyučovanie a oboznámenie sa s nástrojom harmónium postačovalo, ale na koncertné účely už nie. Hľadal som možnosť, kde by sme sa mohli verejne prezentovať. V roku 1995 som zašiel za vtedajším dekanom Stanislavom Stolárikom a poprosil som ho, či by sme mohli hrať a koncertovať na organe vo farskom kostole. Súhlasil. Odvtedy som začal vyučovať v kostole.

            V chrámových priestoroch ste aj koncertovali.

            Hneď v tom istom roku som usporiadal prvý organový koncert. Nasledovalo ešte ďalších desať verejných koncertov, na ktorých sa postupne vystriedalo dvanásť mojich žiakov. Na šiestich  som sa prezentoval autorsky a interpretačne  aj ja. Organové čísla boli spojené aj s inými hudobnými nástrojmi, s flautou, trúbkou, trombónom, husľami. Nechýbal spev, umelecký prednes. Koncerty boli zaujímavé a príťažlivé pre humenské publikum, ktoré ich vďačne prijalo.



            Čítajte viac: http://humenne.korzar.sme.sk/c/7751222/peter-franko-nikomu-nezazlievam-ked-sa-mu-organova-ci-vazna-hudba-nepaci.html#ixzz3YOY8iqYH